Defence matters! - alebo do šrotu s Migami, ale rozumne!

Autor: Jaroslav Naď | 10.1.2014 o 16:07 | (upravené 10.1.2014 o 18:32) Karma článku: 9,17 | Prečítané:  994x

Ako som už uviedol v prvom blogu zo série Defence matters! (áno, budú aj ďalšie :-) ), nastal čas v obranných otázkach myslieť a najmä konať strategicky. Problematika ochrany vzdušného priestoru nad územím Slovenskej republiky je perfektným príkladom toho, kde musí ísť politika preč a priestor musí dostať strategický národný záujem!

V ostatnom období akoby sa vrece roztrhlo s rôznymi článkami, ale pomerne prekvapivo tiež s tlačovými správami (menej už s analýzami, tie dúfam tiež prídu čoskoro...) z dielne rezortu obrany na tému „Čo ďalej s nadzvukovým letectvom na Slovensku?!". Môj názor skrátene: Sadnime, zanalyzujme potreby, možnosti a zbavme sa konečne tých akože modernizovaných a akože kvalitných Migov čím skôr, pretože súčasná alternatíva je už jednoducho neudržateľná, morálne aj technologicky zastaralá,  no predovšetkým - a to je najdôležitejšie - nemožno sa na ňu spoľahnúť! No a najmä: Nepremeškajme historickú šancu! Tak, a teraz krátko zanalyzujme, prečo to tvrdím a čo tým myslím:

1. Treba riešiť otázku nadzvukového letectva?

Áno treba, tu nemusíme dlho špekulovať. Dnešná situácia je taká, že z tabuľkového počtu 14 lietadiel Mig29 (12 bojových + 2 dvojmiestne na výcvik) je letuschopných tak 3-6, podľa toho, aký je deň... Ostatné sú opakovane opravované a tak ako bolo už aj medializované - sú „kanibalizované", teda náhradné diely sú prekladané z jednej stíhačky do druhej. Určite každý týždeň má minister obrany na stole správu o menšej či väčšej poruche na niektorom z Migov počas letu... Takáto situácia je rovnaká už snáď od roku 2006. To je fakt...  Treba to riešiť? Treba! O to viac, že realizácia dohodnutého postupu bude tiež trvať niekoľko rokov, všakže...

2. Čo nám radí NATO?

Nuž oficiálne to nerieši, je totiž na členskej krajine, aby urobila národné rozhodnutie akou formou si bude chrániť svoj vzdušný priestor, ten si ale ochrániť musí...! V rámci odborných rokovaní zaznievajú aj rôzne hlasy, ktoré nám odporúčajú vzdať sa stíhacieho letectva. Hlavným argumentom proti zachovaniu súčasnej situácie je, že nie je efektívne vynakladať kvôli pár lietajúcim Migom možno až štvrtinu rozpočtu vyčleneného pre OS SR. Bez supersonikov by SR vedela ušetrené financie použiť napríklad v rámci letectva na dlhodobo plánovanú akvizíciu taktického dopravného letectva, či na nákup tak potrebných viacúčelových vrtuľníkov, ktoré vo veľkom nasadzujeme aj v národnom krízovom manažmente pri požiaroch či záplavách, atď, ale nasadili sme ich aj do operácií v Bosne či v Kosove. Tieto veľké investície nás kvôli dlhodobo krvácajúcemu obrannému rozpočtu v blízkom horizonte tak či onak čakajú...

Na druhej strane, ak máme mať supersoniky, fajn, ale teda kvalitné, technologicky moderné, úsporné a ekologicky šetrné, no a najmä vzájomne interoperabilné s inými krajinami NATO a nasaditeľné do krízovej situácie na území SR, ale aj v zahraničí... Také, ktoré keď prídu výzvy typu operácia NATO v Líbyi, budú pripravené vyraziť. V tom prípade sa tie investované peniaze oplatia... Nie ako dnes... NATO a aj jeho členské krajiny sú si ale vedomé, že ide o veľmi citlivú národnú otázku a verejne nebudú na SR tlačiť.

3. Aké máme teda možnosti?

Prvá možnosť je v štýle zatvorme si oči! Odložíme rozhodnutie a dočasne si ešte ponecháme Migy, teda morálne aj technologicky staré, kvázimodernizované (spomínam si aj na to, ako nám z nich hneď po nastriekaní novou digitálnou kamuflážou opadala farba po prvom lete :-) ), drahé na prevádzku a neustále sa kaziace stroje, na ktoré sa nemôžeme spoľahnúť. Takáto situácia by mohla vydržať tak do roku 2020 maximálne 2025, kedy skončí životný cyklus aj posledného Migu... Minimálne 5 rokov predtým, teda najneskôr v roku povedzme 2018 však musíme urobiť rozhodnutie ako ďalej. Lebo inak ostaneme „na holičkách" bez Migov aj bez (lepšej) náhrady...

Druhou možnosťou, je vzdanie sa vlastnej nadzvukovej spôsobilosti úplne. Ale, nájdeme inú relevantnú a celkovo výhodnú formu ochrany nášho vzdušného priestoru? Mohli by sme sa teoreticky vydať cestou tzv. „outsourceovaného air policingu", teda že by nám vzdušný priestor chránila iná krajina (napríklad ČR), ako napríklad Taliansko ten slovinský, či rôzne krajiny NATO na rotačnom princípe ten na Pobaltím či Islandom, atď. Česká republika viackrát verejne potvrdila pripravenosť diskutovať na túto tému. Z geografického hľadiska by sme však museli poskytnúť českým vzdušným silám letisko na Sliači, keďže základňa Gripenov v ČR je až na leteckej základni Čáslav, ktorá je vzdialená od východnej hranice SR cca. 700 km... Problematickou by mohla byť tiež otázka národnej zvrchovanosti, resp. právnej podriadenosti českého pilota voči slovenskému ministrovi obrany, ktorý by v situácii renegát (teda únos civilného lietadla a možnosť použitia tohto lietadla ako zbraň s veľkým rozsahom škôd...) rozhodoval o zostrelení civilného lietadla nad slovenským územím, paradoxne rukou českého (či iného zahraničného) pilota... No jo no, zapeklitá situace... !!! No a nerobme si ilúzie, nebolo by to zadarmo samozrejme, to nám musí byť jasné...

Ďalšou alternatívou je obstarať si novú techniku, a to buď A) nákupom (extrémne drahé a z hľadiska rôznych aspektov ako napríklad servis, atď. nevýhodné) alebo B) formou lízingu bez konečného odkúpenia techniky (český model), niekto tomu hovorí aj dlhodobý prenájom letových hodín... Do úvahy prichádzajú viaceré modely a značky lietadiel. Ale reálne vzhľadom na potreby OS SR a na cenu nových supersonikov typu F-35 JSF (wow! geniálna krása za cca. 120 mil. EUR kus :-) ) napríklad, by do úvahy pripadali asi nasledovné štyri možnosti: F-16, Mirage 2000, Eurofighter a Gripen. Predstavitelia všetkých výrobcov sú ochotní diskutovať o finančných otázkach, vrátane možností „balíkového riešenia", teda vy kúpte/prenajmite a my budeme riešiť výcvik, logistiku, atď.

4. Ako to vidím ja

Tu sa dostávam k bodu, kedy vysvetlím moju poznámku, aby sme neprepásli historickú príležitosť... Vojenskí odborníci mi iste dajú za pravdu, že platí pravidlo o tom, že ak sa raz zriekneme nadzvukovej spôsobilosti úplne, bude to takpovediac navždy. Touto cestou by sme sa nemali uberať. Nehovoriac o tom, že by sme boli jedinou členskou krajinou NATO, ktorá by sa dobrovoľne úplne vzdala nadzvukových stíhačiek. Nemám rád argumenty typu „stíhačky sú súčasťou našej národnej hrdosti." Nie sú a ani nebudú. To sú také hejslovácke heslá. Stíhačky sú len klasická obranná spôsobilosť, nič viac a nič menej,  ale tie nadzvukové podľa mňa majú úplne jasný význam pri realizovaní národnej zodpovednosti - ergo pri ochrane územia Slovenska a našich spojencov.

Preto tvrdím, že supersoniky áno, ale rozumne! Čo to znamená: Musíme v prvom rade hľadať najlacnejšie riešenie, ktoré splní tie požiadavky, ktoré máme. Myslime teda regionálne. Maďarsko aj Česká republika majú a budú mať Gripeny. Minister Glváč určite na svojej pracovnej ceste vo Švédsku diskutoval so švédskou rezortnou kolegyňou o tom, ako nájsť vzájomne výhodné riešenie. Švédsky SAAB by určite vedel oceniť regionálne vyplnený priestor so svojimi Gripenmi. Jednotný výcvik, spoločná logistika, možno aj výskumné centrum a rôzne iné ofsetové riešenia (šepká sa, že ofsetový balík by mohol byť aj viac ako 100%, teda že SAAB by zainvestoval na Slovensku aj viac ako by bola hodnota kontraktu...). To všetko je hodné zváženia. Množstevnú zľavu je tiež potrebné brať do úvahy... Určite je iné lízovať 8 a 24 strojov...

No a nakoniec to najdôležitejšie: Nepremeškajme historickú šancu pre skvelý medzinárodný projekt. Ak sa konečne odosobníme od nezmyselných stereotypov, vedeli by sme konečne urobiť zásadný krok a vytvoriť spoločnú letku s Českou republikou. Ak nie teraz, ďalšie desaťročia už takáto príležitosť nebude. Získali by sme vynikajúcu spôsobilosť za rozumnú cenu a navyše aj medzinárodné uznanie. Áno, aj tu budú právne výzvy, aj finančné, ale bude to stáť za to! Buďme dnes odvážni a odštartujme tento projekt, ostatné je už iba domáca úloha pre úradníkov a vojakov. Politická ručná brzda by nemala ostať zaseknutá...

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?