Viete prečo SNS nechce podporovať slovenský obranný priemysel?

Autor: Jaroslav Naď | 11.2.2019 o 5:25 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  2869x

Obranný priemysel je z rôznych aspektov pre bezpečný chod štátu mimoriadne dôležitý. Zodpovedná vláda ho nielen postupne buduje, ale podporuje ho aj v zahraničí. SNS namiesto toho iba diskriminačne dodáva biznis niekoľkým firmám.

Obranný priemysel má na Slovensku bezpochyby svoje korene, históriu či tradície a je nepopierateľným faktom, že najmä po druhej svetovej vojne významne prispel k rozvoju našej spoločnosti. Jeho postupný úpadok bol síce zreteľný už počas 80.-tych rokov minulého storočia v súvislosti s kolapsom ekonomiky socialistického tábora a s následnou stratou trhov po rozpade Varšavskej zmluvy, ale (takmer) smrteľnú ranu mu dali až rôzne vlády od roku 1993, ktoré síce mali plné ústa podpory pre slovenský obranný priemysel, ale reálne si prostredníctvom postupného rozpredaja (rozumej rozkrádania) rôznych štátnych podnikov obranného priemyslu na stále menšie a menšie súkromné firmičky napĺňali stranícke a straníci zas súkromné vrecká. Samozrejme, bez ohľadu na Slovensko, či na budúcnosť špičkových odborníkov, ktorí mnohokrát po desiatkach rokov kvalitnej práce a nenahraditeľných skúseností končili bez práce. Výrobné haly následne väčšinou veľmi skoro končili v tom lepšom prípade opustené a v tom horšom, ale žiaľ aj častejšom, rozkradnuté a vytunelované.

Podpora obranného priemyslu pritom nemá iba jasné socio-ekonomické zdôvodnenie (najmä pre oblasť Považia čo Podpoľania), ale tiež to bezpečnostné. Štát si jednoducho musí zabezpečiť kapacitu na to, aby v prípade kríz, ktoré, žiaľ, skôr či neskôr určite prídu, nebol odkázaný len na našich spojencov, ale aby bol schopný produkcie vlastných výrobkov a realizácie opráv techniky vo vlastnej réžii. V tomto blogu radšej pomlčím o tom, že naša súčasná závislosť vo vojenskej technike je väčšinovo na krajine, ktorá našim spojencom nie je... Je teda úplne prirodzené, že by sme mali mať zásadnú a úprimnú snahu znova vybudovať silný slovenský obranný priemysel a jedinou možnou cestou je spolupráca štátu so súkromným sektorom.

Je to práve SNS, ktorá všade vyhlasuje, ako zásadne napomáha rastu slovenského obranného priemyslu. Stačí sa ale porozprávať so zbrojármi samotnými a hneď pochopíte, že realita je presne opačná. Nominanti SNS na Ministerstve obrany Slovenskej republiky nedokázali za tri roky podpísať ani len základné Memorandum o spolupráci so Združením bezpečnostného a obranného priemyslu SR (ZBOP), čo bolo za predchádzajúcich vlád absolútne minimálnym štandardom. Namiesto spolupráce a hľadania tak potrebných spoločných riešení so ZBOPom, si oligarchovia v pozadí SNS vytvorili „truc podnik“  tzv. Sekciu výrobcov obranného priemyslu (SVOP), ktorej jedinou úlohou je v médiách pochlebovať všetkým návrhom z dielne nominantov SNS vo vedení ministerstva obrany. Samozrejme, že túto účelovú inštitúciu vedie nominant oligarchov v pozadí SNS, ktorý zároveň vedie aj štátny podnik Letecké opravovne Trenčín, a.s. K SVOPke už iba jednu vetu – jej polčas rozpadu sa (chvalabohu) nevyhnutne a rýchlo blíži, ale v podstate si to asi ani nikto nevšimne, keďže jej pracovné výsledky sú mimoriadne blízke jej hodnote – teda nule.

Slovenský zbrojársky priemysel teda naďalej trpí na parciálne záujmy politikov a oligarchov. Dôkazom tohto tvrdenia sú aj spôsoby nominantov SNS vo vedení ministerstva obrany, ktorých sme svedkami aj v rámci prebiehajúcej modernizácie. Namiesto úprimnej snahy o naštartovanie nášho zbrojárskeho priemyslu si na modernizačné projekty v slovenských ozbrojených silách vrcholne diskriminačne vyberajú len tie firmy, kde majú vlastných nominantov, alebo ktoré sú ochotné akceptovať, nazvime to “prednastavené parametre“. A tie firmy to veľakrát jednoducho ani len nie sú technologicky, personálne či odborne schopné realizovať. Teda najmä nie za podmienok, ktoré „sú nastavené“.

To, čo by reálne nášmu obrannému priemyslu pomohlo, je vytvorenie prirodzeného konkurenčného prostredia, férová súťaživosť, transparentnosť, boj proti korupcii, ale tiež pozitívna diskriminácia domácich výrobcov (áno všetko sa dá, len treba chcieť) a ich podpora na medzinárodnej úrovni. Vo svete je úplne bežné, že za zbrojársky priemysel lobujú politici v zahraničí. Spomínam si, ako Angela Merkel neváhala kvôli spoločnosti Rheinmetall vycestovať na politický lobing do Indie. Vtedy tam lobovať za naše húfnice Zuzana, ktoré dnes tak vehementne nakupujeme do OS SR „aby sme im pomohli na zahraničných trhoch“, nevycestoval z vlády nikto a už vôbec nie minister obrany. Vo svete sa to vníma ako štandardná vec, ako normálny prejav podpory svojej krajiny a svojho priemyslu a je úplne jedno, že drvivá väčšina firiem v obrannom priemysle je v súkromnom vlastníctve. Predstaviteľ štátu musí mať schopnosť zastupovať záujmy svojej krajiny a nie strany, ktorá si len hľadá cesty, ako si „prilepšiť“. Náš minister obrany sa takýmto aktivitám úspešne vyhýba už tri roky. Ozaj, naše Zuzany vtedy prehrali. Hádajte, kto vyhral...

Podpora je veľmi dôležitá aj na medzinárodných veľtrhoch. Tam je mimoriadne dôležitá kombinácia silnej podpory od diplomacie a jasného ťahu na bránu od delegácie ministerstva obrany, ideálne na najvyššej úrovni. U nás je podpora diplomacie (napríklad na rozdiel od Českej republiky) z objektívnych či subjektívnych dôvodov nedostatočná a delegácia MO SR je síce obrovská, ale jej výtlak sa štandardne zúži na príjemný výlet celej suity za nákupmi či k moru a jedno formálne stretnutie ministra pri poháriku s našimi firmami zúčastnenými na veľtrhu.  

Takýto potrebný a jasný lobing v prospech našich ľudí, v prospech tých firiem, ktoré majú aj na medzinárodnej úrovni čo ponúknuť, tak toto nominanti SNS robiť nechcú. Na druhej strane však nemajú problém vybaviť a doklepnúť dotáciu z ministerstva školstva na vývoj v oblasti biomedicíny (!) pre zbrojársku firmu, ktorú majú v rukách a používajú ako tzv. „prietokový ohrievač“ na financie. Nehovoriac o dopredu dohodnutých zákazkách s firmami blízkymi SNS napr. v rámci už známeho „Manuálu na netransparentnosť“ s názvom Projekt Bojového obrneného vozidla  8x8, ktorý sa tak nešikovne snažia maskovať ako výskumno-vývojový projekt len s tým cieľom, aby bola „malá domov“ úspešná.

Samostatnou otázkou je existencia a financovanie štátom vlastnených podnikov, ktoré treba konečne vyriešiť systematicky a s dlhodobou víziou, nie na jedno volebné obdobie. Nie tak, že manažment sa mení s každým ministrom a adekvátne tomu je aj motivovaný na dlhodobé riešenia... Tak ako som už spomenul, je síce dôležité, aby mal štát schopnosť vyrábať a zabezpečiť bezpečnosť pri dodávkach počas kríz, ale nemôže to byť postavené len na nekonečnom dotovaní neefektívnych štátnych podnikov, ktoré sa o prežitie snažiť nemusia a počkajú si na ďalšiu a ďalšiu a ďalšiu zákazku na mieru od MO SR alebo na bezodné prelievanie našich spoločných peňazí do štátnych podnikov pod vznešeným názvom „navýšenie základného imania“. Také Letecké opravovne Trenčín len počas tejto vlády už dostali desiatky miliónov eur pomoci a zásadne sa to teda neprejavilo. Si predstavte, ako by s viac ako miliardou (!) korún zadarmo k dobru podnikal šikovný súkromník. Zámerom štátu by malo byť hľadanie takých prienikov v spolupráci so súkromným sektorom, aby výsledkom boli na jednej strane garantované dodávky a služby pre štát (napr. prevzatie manažmentu nad firmou v krízovej situácii) a zároveň fungujúce hospodárenie vrátane výskumno-vývojových aktivít, bez ďalšej finančnej náročnosti pre štátny rozpočet, teda pre občanov SR. Čiže tak, ako to je už dávno osvedčené a efektívne fungujúce vo vyspelom svete. O niečo podobné sa pokúsil minister Glváč v minulom volebnom období, keď prenajal podniky VOP v Trenčíne a Novákoch súkromnej spoločnosti, je potrebné to však ďalej upraviť tak, aby súkromný investor bol viac motivovaný investovať do spravovaného štátneho majetku.

Áno, na Slovensku naďalej existuje technické a z časti aj personálne zázemie a reálne máme čím prispieť aj pri plánovaných projektoch výskumu a vývoja v oblasti obrany, ktoré začala podporovať Európska únia. Je tu niekoľko naozaj špičkových spoločností, ktoré sú celosvetovo úspešné. To vytvára predpoklad pre ďalšiu podporu nášho zbrojárskeho priemyslu, ktorý by tak mohol prilákať šikovných ľudí do tohto odvetvia a dať mu nové impulzy. To si ale vyžaduje férové a žičlivé  podnikateľské prostredie, ktoré môže nastaviť a garantovať iba štát. Keďže dôverne poznám slovenskú realitu, rozumiem, prečo SNS nechce komplexne podporovať slovenský obranný priemysel. To by totižto musela zabezpečiť každej zbrojárskej firme rovnaké šance a príležitosti, a to sa v tejto strane a u oligarchov v jej pozadí jednoducho nenosí. SNS nemá záujem na podpore celého odvetvia, len na diskriminačnej podpore vybraných firiem. Keby mali všetky firmy rovnaké podmienky, nebolo by toho, kto by akceptoval tie ich bláznivé modernizačné „konštrukcie“ a „malé domov“. Práve kvôli takémuto prístupu sú výsledky nákupov a modernizácie OS SR u nás také „slávne“ a aj vďaka takémuto prístupu sú na tom naše o(d)zbrojené sily tak, ako sú. Verím, že vojaci a ich rodiny, im to vo voľbách pekne zrátajú.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Siekelovci sa stiahli. La Casa de Slota prešla k právnikovi z kauzy emisie

Firma, ktorá vilu vlastní, dlhuje Trabelssiemu.

Stĺpček šéfredaktorky

Nech hanba po hlasovaní o kandidatúre Fica nie je kolektívna

Fico nie je jediným problémom voľby.

DOMOV

Voľba ústavných sudcov: Pozrite si možné scenáre vývoja (video)

Čo všetko sa môže v parlamente odohrať v utorok?


Už ste čítali?