Každé aj to najvyspelejšie zriadenie má svoje chyby a nedostatky. Uvedomujú si to aj viaceré krajiny s dlhoročnou demokratickou tradíciou. Aj u nich dochádza občas k zlyhaniam a nespravodlivosti, aj u nich dochádza k neprávostiam. Preto sa rozhodli vytvoriť kontrolný systém, ktorý by chybovosť obmedzil a posilnil právne istoty občanov a vytvorili inštitút verejného ochrancu práv (ombudsmana). Ten dohliada na dodržiavanie práv jednotlivcov. Aj Slovensko relatívne nedávno naskočilo na daný trend a zaviedlo inštitút ombudsmana do svojej ústavy. V prípade porušovania základných práv orgánmi verejnej moci, koná ombudsman v záujme poškodených osôb.
Navyše, keďže si rozsah problematiky vyžaduje mnohokrát vysokú špecializáciu, ktorú nedokáže verejný ochranca práv pokryť, boli pre takéto prípady už aj na Slovensku zriadení špecializovaní tzv. sektoroví ombudsmani (detský, bankový, atď...).
Tento trend sa vo svete postupne dostáva aj do oblasti bezpečnostných a obranných zložiek. Vo viacerých krajinách sveta pochopili, že aj vojaci majú právo sa brániť proti svojvôli svojich veliteľov. Na rozdiel od vyjadrenia ministra Gajdoša, fakt j ten, že rozkaz nie je a nemôže byť nad zákon. Áno, u nás sú rôzne spôsoby, ako sa ľudia pôsobiaci v bezpečnostných zložkách môžu brániť nezákonnému postupu zo strany štátu. Napr. polícia si zriadila odbory. Vojaci však zo zákona túto možnosť nemajú. A treba to zmeniť.
Preto som presvedčený, že by bolo vhodným riešením zriadiť Úrad ombudsmana pre vojenské záležitosti. Navrhované riešenie by vytvorilo profesionálnym vojačkám a vojakom možnosť brániť sa v prípade porušovania ich individuálnych práv mimo tzv. striktnej veliteľskej línie. Vojak by mal v prípade neriešenia problému zo strany nadriadených možnosť obrátiť sa na tzv. vojenského ombudsmana, ktorý by nepodliehal vojenskej hierarchii. Aj povolanie vojaka je zamestnanie, kde má vojak právo byť chránený, tak ako sú chránení aj iní zamestnanci v civilnom sektore. Navyše, často sa stáva, že napríklad potencionálne nezákonný personálny rozkaz má zásadný dopad nielen na samotného vojaka či vojačku, ale tiež na jeho či jej rodinu. Ombudsman by mal právo preskúmať podmienky jeho vydania a v prípade zistených pochybení to riešiť aj na najvyššej úrovni veliteľskej štruktúry. Nešlo by o zásah do kompetencií nadriadených, ale o poukázanie na nezákonný stav, ktorý sa musí riešiť a dôjsť k jeho náprave. Vojak by tieto záležitosti mohol riešiť priamo s ombudsmanom, bez prítomnosti iných osôb. V súčasnosti síce existuje možnosť, že sa vojak obráti na súd, ten ale okrem zvýšených nákladov predstavuje aj časovo náročný a najmä stresujúci proces. Pritom riešenie môže byť jednoduchšie, ako to preukázala prax v jednotlivých krajinách, kde model vojenského ombudsmana úspešne zaviedli, či sa jedná o Veľkú Britániu, Nemecko, Írsko alebo dokonca aj o Bosnu a Hercegovinu.
Navrhované riešenie by bolo konkrétnym krokom k tomu, aby heslo „všetko pre vojaka“ nebolo len prázdnou frázou, ako je tomu v súčasnosti. Bolo by konkrétnym opatrením smerujúcim ku skvalitneniu pracovného prostredia vojakov. Jedným z veľkého počtu potrebných, ale významným opatrením.
Funkciu vojenského ombudsmana by mohol zastávať bývalý profesionálny vojak, znalý pomerov, ktorý je uznávanou autoritou v rámci ozbrojených síl.
Áno, ide o iniciatívu, ktorá je síce v našich podmienkach nová, ale predstavuje konkrétny spôsob riešenia oprávnených záujmov profesionálnych vojačiek a vojakov. Vyžadovala by si len minimálne legislatívne zmeny, pri ktorých nie je dôvod, aby s tým politické strany alebo aj predstavitelia Ministerstva obrany SR, či ozbrojených síl, nesúhlasili. Všetkým by nám malo záležať, aby mali vojačky a vojaci zaručené dôstojné podmienky svojho náročného povolania a zároveň im boli poskytnuté aj zvýšené garancie právnej istoty. Preto bude takýto návrh súčasťou programu hnutia OĽANO v oblasti obrany do parlamentných volieb.