reklama

„Rozkaz je nad zákon!“ alebo 10 príkladov, ako na obrane komunikuje SNS

„Rozkaz je nad zákon!“ povedal minister Gajdoš na pamätnej tlačovke. Tento výrok patrí už na večné časy do bazéna rétorických samovrážd predstaviteľov SNS. Gajdošov komunikačný paškvil však iba doložil tragickú komunikáciu MO SR.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (25)

Okrem spackanej modernizácie, netransparentného a chaotického obstarávania a najmä sklamania profesionálnych vojačiek a vojakov, ktorí verili, že jeden z nich v kresle ministra ich určite chápe a pomôže im zlepšiť situáciu, sa obdobie vlády SNS na obrane vyznačuje aj úbohou, miestami až smiešnou, ale najmä trápnou komunikáciou rezortu.

Jej výsledkom je napätie vo vzťahoch s politickými partnermi, vrátane koaličných partnerov, s médiami, studená vojna s väčšinou obranného priemyslu a už úplne otvorené zhrozenie expertnej komunity či akademickej obce. Komunita sa pýta, ako ďalej ešte dokážu predstavitelia SNS v rezorte obrany so svojimi nezmyselnými útokmi a trápnou komunikáciou zájsť. O nedôvere občanov voči MO SR (nie voči ozbrojeným silám) už ani nemusíme hovoriť. Vždy si myslíme, že dosiahli dno a vždy nás prekvapia, že ho ešte prerazia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je to niečo, čo sme v histórii samostatného Slovenska ešte naozaj nezažili. Každý, kto si dovolil vyjadriť iný názor, alebo kritiku, sa postupne dostal na zoznam "nepriateľov štátu", pričom tento zoznam SNS posúva ďalej aj v rámci štátnej správy a aj do spriatelených médií, v zmysle „nekontaktovať, nespolupracovať, nepodporovať“. Demokracia hodná SNS... Ako to hovorí Danko? Že chce byť ako Orbán? Nuž, je na dobrej ceste...

Úroveň a spôsob riadenia komunikačného odboru MO SR je suverénne najamatérskejšia, akú kedy toto ministerstvo malo, a to treba otvorene povedať, že latka bola po predchádzajúcom vedení nastavená veľmi nízko. Médiá a novinári sú často zaskočení arogantnými spôsobmi, drzosťou, ignorantstvom či neodbornosťou. Navyše, na protest proti neschopnému vedeniu takmer všetci zamestnanci Komunikačného odboru podali v roku 2017 výpovede a odišli. Výsledok je taký, že okrem PR článkov o ministrovi (de iure a najmä ministrovi de facto) a priživovania sa spoločnými fotkami s našimi špičkovými športovcami z Dukly Banská Bystrica, už ministerstvo produkuje len veľmi málo iného obsahu, ktorý by stál za zmienku. V skratke, je to úplná komunikačná mizéria.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tých prešľapov bolo už tak veľa, že potrvá dlho, kým sa po odchode týchto „odborníkov“ podarí zdvihnúť povesť ministerstva obrany nielen doma, ale aj v zahraničí. Poďme si pár chuťoviek pripomenúť:

  1. RSDr. Hoľko ministrom a generál-minister štatistom. To sú tie klasické tlačovky, ktoré vidíme úplne od začiatku tohto volebného obdobia. Minister niečo bez zásadného obsahu povie a následne príde štandardná veta od úradníka Hoľka voči ministrovi Gajdošovi: „Ešte spresním/doplním pána ministra“. Chápete, politruk dopĺňa ministra, väčšinou tiež bezobsažne, rozvláčne, ale navyše aj klamstvom či zavádzaním. Folklór...

  2. Nezmyselné utajovanie otvorenia Styčného tímu NATO (NFIU) pred médiami a verejnosťou vo Vajnoroch v roku 2016. To bola naozaj parádička s medzinárodným rozmerom. V ostatných krajinách sa NFIU otvárali verejne, za účasti zahraničných aj domácich VIP hostí a samozrejme s prizvaním médií a verejnosti. Naše MO SR sa rozhodlo inak: Najprv boli predstavitelia NATO, Ozbrojených síl USA (prišiel generál aj s veľkou parádou) a tiež diplomatických zastúpení u nás zaskočení, že na Slovensku si rezort obrany z toho spravil súkromnú párty, bez prizvania verejnosti. Následne boli zaskočení nominanti SNS vo vedení rezortu, keď si ich pri odchode z tejto párty odchytávali novinári a kládli logické otázky dôvodu vylúčenia verejnosti. „Je to vojenský priestor a ten je tajný!“, oduševnene komunikoval generál-minister Gajdoš aj s jeho hovorkyňou. A naše ministerstvo zahraničia, vrátane diplomatov pri NATO následne žehlili a žehlili a vysvetľovali a vysvetľovali.

  3. Zatajovanie vojenských presunov spojencov na cvičenia cez Slovenskú republiku. Toto naozaj neviem, kto im to odporučil alebo komu to napadlo, ale ak si spomínate na konšpiračné médiá plné fotiek a videí o „presune západnej vojenskej techniky na východ kvôli útoku na Rusko“, tak presne to bol výsledok tejto úžasnej stratégie...

  4. Ďalší unikát hodný pripomenutia sa stal, keď Komunikačný odbor ministerstva obrany verejne mediálne napadol vlastného štátneho tajomníka Róberta Ondrejcsáka. Nie, to nie je vtip! To sa naozaj stalo a následne sa ho navyše snažil prostredníctvom rôznych výmyslov a cez „spriaznené“ médiá opakovane očierňovať. O tom, že sa Ondrejcsáka vlastné ministerstvo nezastalo ani keď ho v tomto roku absolútne neprijateľne a agresívne kritizovalo ruské veľvyslanectvo v Bratislave, to nemusíme ani spomínať.. Výsledok? „Ehm, je to súkromný názor pána štátneho tajomníka, ehm..., nebudeme to komentovať“, povedala hovorkyňa. O útoku ruskej ambasády ani slovo, veď ako by SNS mohla útočiť na svojich chlebodarcov.

  5. Smutný obraz, v ktorom sa komunikácia rezortu obrany nachádza, dokresľujú tiež bezobsažné a najmä osobné a klamlivé útoky Komunikačného odboru MO SR, prostredníctvom oficiálnych tlačových správ, voči analytikom alebo opozičným politikom, či dokonca voči vojakom, ktorí sa rozhodli radšej odisť z rezortu. Nepochopiteľné a najmä úbohé.

  6. Zneužívanie rezortného časopisu Obrana na politickú kampaň SNS a na útoky voči každému, kto je nepohodlný. Časopis, ktorý by mal byť striktne nadstranícky a ktorý je platený z našich daní, z daní všetkých občanov SR, zneužíva SNS na svoju kampaň. #KampaňZaŠtátne.

  7. Plošný zákaz komunikácie vojakov s médiami je smutnou realitou, ktorá nemá obdoby snáď v žiadnej krajine NATO. Nespočetnekrát sa stalo, že médiá chceli hovoriť s predstaviteľmi OS SR, ale tí nedostali povolenie. Dokonca aj náčelník GŠ OS SR si musí pýtať povolenie od Komunikačného odboru MO SR, či mu láskavo povolia odpovedať na otázky novinárov o čisto vojenských veciach. Absurdita...

  8. Najhoršie je, že MO SR sa pod vplyvom SNS tvári, ako by sme ani neboli členmi EÚ a NATO. Obe organizácie rozbehli kampane #MySmeEÚ a #MySmeNATO, na ktorých sa intenzívne podieľa aj naše ministerstvo zahraničia. Lenže na rezorte obrany chýba akákoľvek strategická komunikácia o úlohách Ozbrojených síl SR, o našom členstve v NATO a EÚ, či o bezpečnostných výzvach a hrozbách pre SR, čo je doslova hazardom s bezpečnosťou Slovenska a jeho obyvateľov.

  9. Ministerstvo obrany nevie ako prilákať mladých ľudí do vojenskej služby. Najprv spustilo niečo, čo sa ani zďaleka nepodobalo na kampaň, keď začalo „zatraktívňovať“ dobrovoľnú vojenskú službu. Za tie peniaze na akože kampaň sa ani raz nepodarilo prilákať požadovaný počet 150 záujemcov do prípravného kurzu. Takéto čísla dokáže zvládnuť akýkoľvek stredne veľký detský tábor. Nedávno bola spustená ďalšia neatraktívna kampaň, ktorá má dokonca aj politický podtón v prospech SNS. Aspoň dodali obsah portálu ZOMRI, pomyslel som si... Jednoducho neschopnosť marketingovej komunikácie. Ak sa po vyhodení stoviek tisíc EUR na marketingové aktivity prihlási len niekoľko stoviek uchádzačov o službu v ozbrojených silách a tým chýba viac ako 4 tisíc vojakov, tak sa to za úspech naozaj považovať nedá. V súkromnom sektore by to vedenie nazvalo neúspešnou kampaňou a neefektívne investovanými zdrojmi. Samozrejme aj s adekvátnymi následkami.

  10. Očividné bludy a tragikomické klamstvá. Ako inak nazvať vyjadrenia typu, že „Pán predseda Danko si hodnosť kapitána zaslúži, lebo pomáha rezortu obrany!“. Alebo napríklad „Nové bojové obrnené vozidlo Vydra, je výsledkom výskum a vývoja slovenského obranného priemyslu“, alebo „Vozidlo Vydra bude mať aj balistickú ochranu ako požaduje NATO a bude aj plávať!“, alebo „Jednomotorové stíhačky nie sú dobré, lebo na Slovensku je veľká fauna a budú nasávať vtáky!“, alebo keď na verejnosti odmietali Dohodu o obrannej spolupráci s USA, ktorú samotné MO SR požadovalo a unikli o tom listinné dôkazy. A takto by sa dalo pokračovať ďalej a ďalej... 

Čo teda s tým?

Absolútnym predpokladom pre zlepšenie renomé ministerstva obrany je transparentnosť. Ak sa bude rezort obrany správať transparentne a nebude zbytočne utajovať aj vzor vojenskej lopatky, ako za generála Čepičku, tak o to jednoduchšie sa vytvoria podmienky pre komunikáciu s verejnosťou. Jednoducho obrana musí byť schopná komunikovať aj o svojich nedostatkoch a nehanbiť sa hľadať riešenia a pochopenie aj vo verejnosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Okrem naozajstných profesionálov na komunikáciu si zlepšenie renomé vyžiada aj zmenu Komunikačnej stratégie rezortu obrany, s cieľom viesť normálnu, modernú, zaujímavú, ale najmä otvorenú komunikáciu. Taktiež bude potrebné decentralizovať komunikáciu a umožniť aj vojakom komunikovať s verejnosťou.

Po všetkých kauzách posledných vlád na obrane bude enormne ťažké presvedčiť verejnosť, že obrana je naozaj dôležitá a že rezort sa dá riadiť aj bez klamania a korupcie. Toto bude jedna z najťažších úloh nového vedenia rezortu obrany.

Jaroslav Naď

Jaroslav Naď

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som tieňový minister obrany hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽaNO). Obrane a medzinárodnej bezpečnosti sa venujem takmer 20 rokov. Pracoval som na MO SR ako expert - úradník, v diplomacii pri NATO a EÚ, či ako analytik v mimovládnych organizáciách. Mám pocit, že takmer 30 rokov od Novembra 1989 prišiel správny čas na to, aby mladá, komunistickou totalitou a Mečiarizmom nepoškvrnená, generácia prevzala politiku do svojich rúk. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu